Who cast that first fateful tomato that started the La Tomatina revolution? The reality is no one knows. Maybe it was an anti-Franco rebellion, or a carnival that got out of hand. According to the most popular version of the story, during the 1945 festival of Los Gigantes (a giant paper mâché puppet parade), locals were looking to stage a brawl to get some attention. They happened upon a vegetable cart nearby and started hurling ripe tomatoes. Innocent onlookers got involved until the scene escalated into a massive melee of flying fruit. The instigators had to repay the tomato vendors, but that didn't stop the recurrence of more tomato fights—and the birth of a new tradition.
Fearful of an unruly escalation, authorities enacted, relaxed, and then reinstated a series of bans in the 1950s. In 1951, locals who defied the law were imprisoned until public outcry called for their release. The most famous effrontery to the tomato bans happened in 1957 when proponents held a mock tomato funeral complete with a coffin and procession. After 1957, the local government decided to roll with the punches, set a few rules in place, and embraced the wacky tradition.
Though the tomatoes take center stage, a week of festivities lead up to the final showdown. It's a celebration of Buñol's patron saints, the Virgin Mary and St. Louis Bertrand, with street parades, music, and fireworks in joyous Spanish fashion. To build up your strength for the impending brawl, an epic paella is served on the eve of the battle, showcasing an iconic Valencian dish of rice, seafood, saffron, and olive oil.
Today, this unfettered festival has some measure of order. Organizers have gone so far as to cultivate a special variety of unpalatable tomatoes just for the annual event. Festivities kick off around 10 a.m. when participants race to grab a ham fixed atop a greasy pole. Onlookers hose the scramblers with water while singing and dancing in the streets. When the church bell strikes noon, trucks packed with tomatoes roll into town, while chants of "To-ma-te, to-ma-te!" reach a crescendo.
Then, with the firing of a water cannon, the main event begins. That's the green light for crushing and launching tomatoes in all-out attacks against fellow participants. Long distance tomato lobbers, point-blank assassins, and medium range hook shots. Whatever your technique, by the time it's over, you will look (and feel) quite different. Nearly an hour later, tomato-soaked bombers are left to play in a sea of squishy street salsa with little left resembling a tomato to be found. A second cannon shot signals the end of the battle. | Kto hodil osudnú paradajku, ktorou začala revolúcia zvaná La Tomatina? Ktohovie. Možno išlo o vzburu proti generálovi Francovi alebo karneval, čo sa vymkol spod kontroly. Najobľúbenejšia verzia znie tak, že počas festivalu v Los Gigantes (prehliadka obrovských bábok z papiera) v roku 1945 zinscenovali miestni potýčku, aby na seba upriamili pozornosť. Čírou náhodou natrafili na vozík so zeleninou a začali sa ohadzovať zrelými paradajkami. Pridali sa aj nevinní okoloidúci a scéna vyvrcholila tým, že všade lietalo ovocie. Provokatéri museli pouličným predavačom za paradajky zaplatiť, ale neodradilo ich to od ďalších paradajkových vojen. Vznikla nová tradícia. Z obavy pred tým, aby sa situácia nevymkla spod kontroly, verejné orgány v päťdesiatych rokoch schválili, zmiernili a potom obnovili celý rad zákazov. Kto z miestnych sa v roku 1951 vzoprel zákonu, trčal za mrežami, až kým ho kvôli pobúrenej verejnosti neprepustili. Najväčšiu trúfalosť si zástancovia paradajkových vojen v období zákazov dovolili v roku 1957, keď zo žartu usporiadali pohreb paradajok s truhlou a sprievodom. Miestna vláda sa po roku 1957 s tradíciou zmierila, stanovila pravidlá a strelenú udalosť povolila. Aj keď sú v centre pozornosti paradajky, súboj je iba vyvrcholením týždeň trvajúcich slávností. Oslavujú sa počas nich patróni mesta Buňol, Panna Mária a svätý Luis Bertrán, a za zvukov hudby a ohňostrojov sa konajú sprievody v španielskom štýle. Aby ste nabrali sily na očakávaný súboj, v predvečer bitky si môžete zajesť skvelej paelly. Tradičné jedlo z Valencie sa pripravuje z ryže, plodov mora, šafranu a olivového oleja. Nespútaný festival má dnes presný poriadok. Organizátori zašli až tak ďaleko, že špeciálne na túto príležitosť vypestovali zvláštnu odrodu nechutných paradajok. Slávnosti sa začínajú okolo desiatej ráno, keď účastníci súťažia v tom, kto sa prvý vyštverá na klzkú tyč a schmatne z vrchu šunku. Diváci v uliciach spievajú, tancujú a ostrekujú súťažiacich hadicami. Keď kostolné zvony odbijú pravé poludnie, do mesta dorazia nákladné autá plné paradajok a odvšadiaľ sa ozýva pokrik: „To-ma-te, to-ma-te!“ Hlavný bod programu začína výstrelom z vodného dela. Ľudia vtedy dostávajú zelenú, aby rozmliaždili paradajky a hádzali ich hlava-nehlava do ostatných účastníkov. Vrhači na dlhé vzdialenosti, atentátnici na dosah ruky, strely jednou rukou sponad hlavy na strednú vzdialenosť. Nech už máte akúkoľvek techniku, keď sa súboj skončí, budete vyzerať (a cítiť sa) celkom ináč ako na začiatku. Po necelej hodine sa útočníci, celí od paradajok, bláznia v mori mäkulinkej pouličnej omáčky salsa, ktorá už paradajky ničím nepripomína. Koniec súboja sa dáva na známosť druhým výstrelom z dela. |